Ako sa z čerta stal človek 1. časť

Autor: Mária Pálková | 19.2.2020 o 8:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  57x

 

„Stávaj gazda, prišiel som si po dohodnutú odmenu,“ zahulákal čert Viktor a zatriasol celým svojim huňatým celom. „Čo, čo chceš!“ vyskočil gazda zo svojho pelechu a celou silou šmaril do čerta, až sa obidvaja zapotácali. „Vlani si mi za odmenu  sľúbil baranov. Chceme si v pekle navariť kotlíkový baraní guláš,“ koktal čert. „Ja som ti nič nesľúbil,“ bránil sa gazda,“ sľub je dávno premlčaný. „Vôbec nie je premlčaný. sľúbil si mi baranov na guláš za odohnanie vlčej svorky, ktorá ti chcela vykynožiť celý kŕdeľ oviec. tak dodrž ten sľub, lebo sa nahnevám,“ zúril čert. Chvíľu sa klbčili a potom sa gazda rozhodol: „Dobre teda, dám ti tých baranov, ale musíš u mňa slúžiť celý rok, aby si si ich zaslúžil.“

Čertovi sa táto ponuka nepáčila.  Keďže sa doba digitalizuje, každý má smartfón, teda aj v pekle nakúpili smartfóny a jeden vyfasoval aj čert Viktor. „Počkaj chvíľu, poradím sa s Luciferom“  a už aj vytáčal číslo do pekla. Keďže v pekle mali nenormálnu chuť na kotlíkový guláš a čertov je veľa, Lucifer rozhodol, aby Viktor zobral ponuku gazdu a ten rok v službe zostal.

„No dobre teda, zostanem pre teba pracovať, ale tentokrát sľub splníš,“ rozohnil sa čert Viktor.

No nebolo to také jednoduché. Čert bol nepriehľadnuteľný, určite by sa ho báli aj ovečky. Gazda sa rozhodol, že čerta musí trošičku prerobiť na obraz človeka. „Počúvaj ty čert jeden, okrem toho, že zapáchaš uhlím, si špinavý a vôbec nie si v takomto výzore schopný chodiť po svete božom. Musíš podstúpiť premenu,“ navrhol . „Akože by som mohol, veď sa ma už nikto nebude báť,“ zafňukal čert. No nedalo sa nič robiť, keďže v pekle čakali na baraní guláš, Viktor sa nemohol vykrúcať ani na nič vyhovárať. Darmo, hromžil, nariekal, sľub je sľub.

Čert Viktor musel vyzliecť čertovskú kožu, vliezť do vane a poriadne sa umyť, Nepomohlo ani jeho nariekanie, že čerti sa neumývajú, musia zapáchať a byť čertovsky strašidelný. Gazdiná mu dala plátennú košeľu, plátenné gate, chvost mu zapravila do gatí, na hlavu mu nasadila klobúk, aby ukryl rožky a spokojná skonštatovala: „hmh, je z teba celkom pekný mládenec. Teraz ešte navštíviš holiča a pedikúru, aby ti trochu skrátili kopýtka. Čert Viktor sa strašne hneval, rumázgal, no vlastne teraz už to nebol čert Viktor, ale len Viktor.

Čertovskú kožu zabalili do vreca a vyniesli na povalu.

Viktor si nevedel zvyknúť na novú, ľudskú kožu, ľudské móresy. Otravovalo ho, keď musel každé ráno vstávať, umyť sa, asistovať gazdovi pri dojení ovečiek, potom musel ovečky vyviesť na lúku, aby sa pásli, dávať na ne pozor, aby sa ani jedna nestratila a tak každý deň dookola. Aj keď bol Viktor flexibilný, tieto povinnosti mu dali poriadne zabrať. Doteraz mu bolo sveta žiť, pardon pekla žiť. Nič nerobil, len sa túlal po pekle hore dole, občas naložil uhlie do kotla, ale väčšinu času strávil ničnerobením, aj keď treba dodať, že ho občas Lucifer poslal medzi ľudí niečo vybaviť, čo bol aj tento prípad.

A tak sa míňal deň za dňom. Viktorovi bolo smutno za kamarátmi v pekle, občas sa cez aplikáciu PEKLO  na nich pozrel, ale to bolo tak asi všetko. Najviac zo všetkých povinnosti si obľúbil údenie oštiepkov, dym mu trochu pripomínal „domov“, aj keď svetský  bol viac voňavý, ale to mu nevadilo.

Ale baraní guláš je baraní guláš a tak musel strpieť všetko.

Občas musel Viktor zájsť aj do mesta, niečo nakúpiť, prípadne vybaviť. Naučil sa šoférovať dodávku, gazda sa mohol na Viktora vo všetkom spoľahnúť. Raz darmo Viktor bol perfektný čert. Mal rád prácu okolo ovečiek, aj ľudia si na neho zvykli, aj keď niektorí krútili hlavami, ale to mu nevadilo. Gazdiná sa o Viktora príkladne starala, vyvárala mu od výmyslu sveta. Mal rád žinčicu, a ovčie syry. Gazda mu občas ponúkol slivovicu, ale tej sa bál ako „čert kríža“. Videl, čo táto číra tekutina robila s chlapmi v miestnej krčme. Krčmárka mala s niektorými poriadnu oštaru. Na baraní guláš pomaly zabudol.

Týždne a mesiace sa míňali, z Viktora sa stal spoľahlivý pastier ovečiek. No blížil sa koniec  ročnej brigády u gazdu. Z pekla mu začali vyzváňať telefóny. Lucifer chcel vedieť, či všetko zariadil podľa dohody. Všetci na neho tešia a už ho čakajú. Z tých telefónov začal mať Viktor migrénu. Do pekla sa mu vrátiť nechcelo. Rozmýšľal čo s tým urobí, veď život tu hore je nádherný.

Zobral telefón a vytočil číslo Luciferovi: „Hej šéfe, mám menší problém,“ pozdravil Lucifera a vyrozprával mu čo zamýšľa. Tak táto verzia sa šéfovi vôbec nepáčila. „Tááák tebe sa nechce vrátiť do pekla? Toto je zlý sen. Viktor, ak si to nerozmyslíš, postihne sa sankcia,“ soptil Lucifer. „Aká sankcia, čo je to sankcia?“ koktal prestrašený Viktor. „No to je trest, za nesplnenie úlohy. Ak sa nechceš vrátiť, musíš za seba nájsť  náhradka, aj s dvojnásobným počtom baranov, čiže desať baranov,“ pohrozil Viktorovi Lucifer.

„Čo budem robiť, ja nešťastník,“ smoklil do rukáva Viktor. Rozhodol sa, že sa zdôverí gazdovi, určite niečo spolu vymyslia. A tak premýšľali, premýšľali, až gazda zvolal: „Už to  mám. Do desiatich vriec napcháme slamu a vymodelujeme akože baranov, v dedine máme šikovne ženičky. Problém bude s náhradníkom, aj keď je v dedine dosť lenivcov, ktorých by som do pekla rád poslal,“  usmieval sa popod fúz gazda. Ale, ani s týmto sa veľmi netrápil. Zašiel do miestnej krčmy a zdôveril sa krčmárovi, čo zamýšľa.

Veselý a prefíkaný  krčmár maj už vymyslený „čertovský“ plán. „Náš šikovný rezbár vyreže akože dreveného valacha. V dedine máme  itečkárov, ktorí majú technológie v malíčku a valacha trochu zdigitalizujú. A máme to vyriešené,“ zasmial sa krčmár. Podali si ruku a išli rozdať úlohy. Skončenie ročnej lehoty sa neúprosne blížil a tak sa všetci museli poponáhľať..

Na námestí v posledný deň postavili desať slamených baranov a dreveného, digitálneho valacha. Toto utešené dielko, ktoré zrealizovali dedinčania bolo na nerozoznanie. Barani a valach vyzerali ako naozaj živí. „Volaj Luciferovi, že darček ho čaká na námestí,“ zažartoval. gazda. A Viktor už vytáčal číslo do pekla. O chvíľu sa na námestí rozvíril kúdol dymu. Divadielko trvalo len krátko. Bolo počuť, len rachot, praskot a bolo po všetkom.

Dedinčania sa smiali, až sa chytali za bruchá. „Z tých slamených baranov bude chutný guláš. A na drevenom valachovi si určite všetci vylámu zuby,“ všetci sa tešili  ako prešli čertovi cez rozum.

 Aj Viktor bol spokojný, chvost si dal chirurgicky odstrániť, iba rožky mu zostali, ktoré občas vystrkujeJ

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Liečba Trumpom: Ako populisti bojujú proti korone (píše Samo Marec)

Čo prehrá Trumpovi voľby, ak nie toto?

Rozprávky SME

Lietajúci kufor (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.


Už ste čítali?